Úryvok z pokusu I.

Tvárila som sa, že spím, ale vôbec to tak nebolo. Nie len kvôli insomnii, ale vo všeobecnosti - nemôžem spávať v cudzích bytoch. Prevaľovala som sa pár hodín v sterilných perinách a potom som aj tak vstala. Posadila som sa a pozrela sa na ľavú stranu. Emanuel ležal na ľavom boku a v spánku vyzeral pokojný. Milovala som tieto chvíle. 

Bosými nohami som sa dotkla parkiet a zavŕzgali mi pod nohami. Prikrývky som sa radšej nedotýkala a nenaprávala ju, aby som ho nezobudila. Vyšla som zo spálne a zavrela za sebou dvere. Vo veľkej miestnosti, ktorá bola zároveň kuchyňou, jedálňou a obývačkou som zamierila k pultu a dala do varnej konvice zohriať vodu. Premŕvala som sa v policiach a skrinkách, hľadala som aspoň jedno vrecko čaju. Nemal tu skoro nič a ani ma to neprekvapovalo, veď väčšinu času trávi v centrále, alebo u mňa doma. V skrinke nad drezom mal na moje prekvapenie len jedinú krabičku a to s mojím obľúbeným harmančekovým čajom. Bola otvorená, takže ako som predpokladala, naučila som ho tento nápoj piť aj mimo môjho káravého pohľadu. Zaliala som vrecúško horúcou vodou a vzala hrnček do ruky. Koberec tlmil moje kroky, keď som sa prechádzala po tejto obrovskej miestnosti. Prišla som až na jej koniec, bol ohraničený presklenou stenou, ktorej dvere viedli na priestrannú terasu.

Opatrne som strčila do posuvných dverí, ktoré išli prekvapivo ľahko otvoriť. Prešla som do slnečného rána a uvelebila sa v prútenom kresielku. Zostala som ako obarená, lebo pohľad, ktorý sa mi naskytol bol naozaj očarujúci. Celé mesto sa doslova prebúdzalo do života, malé deti s aktovkami sa nechali hladkať slnečnými lúčmi a kráčali do školy, pubertiaci sa zašívali pred očami učiteľov a dámy v kostýmčekoch rýchlou chôdzou uháňali do kancelárie. Do očí sa mi odrážalo slnko, ktoré tomu všetkému dominovalo a láskalo zelené listy stromov. Z hlboka som sa nadýchla a na chvíľu zavrela oči. Čaj mi pomaly chladol v rukách a tak som si odpila pár dúškov. Zrak mi padol na škatuľku cigariet na prútenom stolčeku. A v tom ma premkla neuveriteľná chuť na jednu pôžitkársku cigaretku. 

"Nevedol som, že vieš, ako sa fajčí," povedal Emanuel rozospato, keď som si potiahla a slastne vydýchla dym. Z jeho hlasu som cítila úsmev.

"Aj slušné dievčatá majú občas chuť na rannú pohodu," odvetila som. Kučery mu padali do očí a na líci mal odtlačený vakúš. Natiahol ruku k môjmu hrnčeku s čajom, odpil si a potom si zapálil jednu cigaretu aj on.

"Myslela som si, že si už prestal," povedala som.

"Prestať som prestal, ale ako vidíš, stále mám poistku pre rána, ako je toto," vydýchol dym a oblizol si hornú peru. V tichosti sme dofajčili a dopili čaj. 

"Vyzdvihnem ťa po škole?" opýtal sa.

"Môžeš. Mám len dve prednášky," dodala som.

"Dnes by sme konečne mali ísť do tých Sekúl. Už to odkladáme takmer dva týždne," povedal a zamračil sa.

"Nebolo kedy," vzdychla som a zrekapitulovala si v hlave zážitky z uplynulých dní. Náročný výcvik a vyhubenie hniezda víl mi dalo riadne zabrať. A to som nebola u Tajných ani mesiac.

Emanuel vstal zo svojho kresla a zamieril do kúpeľne. Začula som kvapky vody na glazúrovanom povrchu vane a vnieslo to do mňa čarovný pokoj. V spálni som si vyzliekla jeho tričko a obliekla sa do šiat zo včera. Rifle mali na kolenách menšie škvrny od zeminy ale dúfala som, že si to nikto nevšimne. Vlasy som zopla gumičkou do menšieho uzla a v pracovni som si ukradla pár papierov, nech mám vôbec na čo písať.

"Idem už do školy!" zvolala som.

"Dobre!" ozvalo sa spoza dverí. Bubnovanie kvapiek neutíchalo ani keď som za sebou zatvárala vchodové dvere. Vonku bolo príjemne a slnečné lúče tancovali po mojej tvári. Pridala som do kroku a úprimne sa tešila zo zmien v mojom živote. Dlho mi to však rozhodne nezostalo...