Mená v tomto príbehu sú zmenené a udalosti mierne poupravené podľa mojich osobných spomienok.
Ani som si neuvedomila, ako sa to začalo. Môj kamarát Tomáš z vedľajšej dediny bol v mojich očiach idolom. Mal harmonickú rodinu, ktorá mu dávala dostatočný priestor na jeho sebarealizáciu a nechápala som, prečo sa potom s ním nikto v škole nebavil. Ja som na tom bola podobne. Doma to bolo v rámci pohody, nebola som nikdy nudným spoločníkom, ale aj tak ma spolužiaci ignorovali. A tak sme sa spolčili. Začali sme spolu ráno chodiť do školy, tráviť prestávky spoločnou činnosťou, dokonca aj na obede sme spolu sedávali. Nebolo to nič moc, ale aspoň sme neboli sami. Tomáš sedel v lavici s usmievavou Katarínou, ktorú som akosi nevedela pochopiť, ale robila nám tiež príjemnú spoločnosť.
A potom to prišlo.
