Nie som typická pipina. Som úplne pofidérnou zmesou dievčaťa, ktoré má na niektoré beauty veci slabosť s prímesou baby, ktorú vôbec nebaví obliekať sa a sledovať módne trendy. Ale jedna vec v mojom živote absolútne dominuje - slabosť na farebné nechtíky.
Začalo to niekedy na strednej. Doma sa povaľovalo pár flaštičiek laku a chcela som to vyskúšať. Lesklé prsty boli pekné, ale nič pre mňa. Mala som stále pocit, že nechty pod tým nemôžu dýchať. Je to smiešne, viem. Prechádzala som viacerými fázami - niekedy som mala aj pol roka každý týždeň inú farbu a potom takmer tri roky žiadnu.
Na výške ma to však chytilo opäť. A tento raz poriadne. Myslím si, že farebné nechty rozjasnia deň a zo samotného lakovania som si spravila akýsi rituál relaxu. Taktiež som sa do sveta lakov ponorila tak hlboko, že už vnímam rozdiely medzi jednotlivými značkami a postupne som svoju kolekciu preorientovala na tie lepšie značky. Farieb mám čoraz viac, ale viem, že musím minúť najmä tie lacné fľaštičky, lebo tie sú tri mesiace po otvorení vhodné tak akurát do odpadkového koša.
Ale čo ma na tom fascinuje najviac? Ani sama neviem. Možno je to práve to jedinečné vyjadrenie nálady prostredníctvom končekov prstov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára